Bolo mi zima na nohy.
Teraz už kachle znejú
a na stene sa pohol strašný tieň.
Kachle v kúte dlho ružovejú.
Padla mi do ruky
modrá písanka z piatej triedy,
preberám
listy,
- labuť v diaľke zatrepala krídlami,
more sa pokojne vlnilo ďalej.
Hľa, nahý oheň.
Temné uhlie som dvíhal nad hladinu.
Písanka chodí po hlave.
Vo vlasoch mi horí,
na Lopatke vzňala sa mi dlaň.
Mlčím v koži ako Indián.
Keď umrel chlapec, čo u nás v promenáde
narazil na sánkovačke do stromu,
kone v pohrebnom záprahu
mali modré chocholy.
Alebo keď sa zabil môj spolužiak
Marián Šteller.
Teraz verím,
že smútok časom zachodí
kovovým leskom.
Naša stará pani učiteľka
mala vlasy úplne biele.